Imunologické okno – kedy začať s jedlom u kojenca.

Imunologické okno: Dôležitý čas medzi 4. a 6. mesiacom života dieťaťaKým ešte pred pár rokmi sa prvý kontakt s potenciálnym alergénom u najmenších detí odďaľoval, dnes je všetko inak. Ak si myslíte, že arašid, maslo či paradajka nemá v ústočkách malého kojenca čo robiť, opak je pravdou.

Presne na tomto princípe je založené tzv. imunologické okno, o ktorom sme sa bližšie porozprávali so známym alergiológom a imunológom, MUDr. Borisom Hruškovičom.

Čo je to imunologické okno?

Imunologické okno možno označiť ako úsek života dieťaťa, v ktorom si jeho telo formuje imunitný systém. To znamená, že imunita dieťaťa nie je ešte vyvinutá, a tým pádom prispôsobená na samostatnú existenciu. Môžeme to prirovnať k prváčikovi na základnej škole, ktorý sa naučí pár písmen z abecedy, no zatiaľ nevie vytvoriť vetu. V praxi to znamená, že počas obdobia imunologického okna je dieťaťu zavádzaná, okrem materského mlieka, v malých dávkach alebo skôr v ochutnávkach, tiež bežná strava. A na jej základe si telo začína budovať imunitný systém.

V akom veku sa imunologické okno aplikuje?

Optimálnym obdobím je štvrtý až šiesty mesiac života dieťaťa. Práve vtedy by sa malo začať s podávaním antigénov (látky, ktoré vyvolávajú tvorbu protilátok, čo vedie k budovaniu imunitného systému, pozn. red.). Veď v tomto období mamičky siahajú po prvých príkrmoch, a deti tak skúšajú na nové chute.

Prečo pediatri neodporúčajú imunologické okno?

Popravde, neviem, prečo ho pediatri neodporúčajú. Ja som sa skôr stretol s pravým opakom, a síce, že ho pediatri odporúčajú.

Traduje sa, že dieťa, ktoré je LEN dojčené, by malo byť LEN dojčené, a to do 6. mesiaca veku. Nemohlo by sa imunologické okno aplikovať až potom ?

Veľmi jednoducho povedané – dieťa má ísť do školy približne v 6. rokoch, aby sa naučilo určitým návykom. Je dobré tento vek dodržať, pretože neskôr už má dieťa iné záujmy. Rovnako je to aj s imunitou, a teda nastavením toho správneho času imunologického okna. Toto obdobie je vôbec tým najlepším na vybudovanie si spomínanej imunity. V 4. – 6. mesiaci sa má začať, no ak je to neskôr (ale najneskôr do jedného roka), nič sa nedeje. Treba myslieť na to, že v tomto období je imunitný systém dieťaťa najviac receptívny (ľahko prijímajúci vonkajšie podnety, pozn. red.).

Ak je dieťa dojčené a zároveň prikrmované umelým mliekom, je rozdiel v postupnosti?

Umelé mlieka sú dnes kvalitou celkom na inej úrovni, než to bolo v minulosti. Preto by to nijako nemalo ovplyvniť imunologické okno. No pokiaľ má matka dostatok vlastného mlieka a dojčí, vždy je to pre dieťa lepšie.

Čo robiť, ak má dieťa po konzumácii nejakej zložky stravy reakciu – vyhádže sa, zvracia?

Dieťa a jeho reakcie na tele je potrebné sledovať. Vytvorila sa mu po zjedení paradajok alebo jahôd vyrážka? Má začervenanie v okolí úst? Pokiaľ táto reakcia trvá hodinku-dve, nič sa nedeje. Ak sa bude daný stav opakovať aj na druhý či tretíkrát, odporúčam vyhľadať lekára a poradiť sa s ním o ďalšom postupe.

Aká je postupnosť pri nasadzovaní nových zložiek potravy? Najskôr zelenina, potom mäso? Kedy napríklad lepok? Existuje na to nejaký návod?

Postupnosť je presne taká, akú si zvolíme. Áno, pediatri odporúčajú začať dieťa prikrmovať rozmixovanou zeleninou. No žiadna presná špecifikácia, či dávať najskôr zeleninu, mäso, prípadne ovocie, neexistuje.

Koľko takejto potravy môže dieťa zjesť?

Vo väčšine prípadov deti túto potravu ani celú nezjedia, len ju žužľajú či olizujú. Iba malé množstvo sa im dostane do telíčka, no aj to stačí na vytváranie protilátok.

Môžeme imunologickým oknom predísť tomu, aby dieťa malo potravinové alergie, či alergiu na peľ? Dokáže si telo vytrénovať účinné protilátky?

Imunologickým oknom dokážeme ovplyvniť vývin imunity, avšak nie úplne predísť všetkým alergiám. Veľkú mieru tu zohráva genetika a dedičnosť. Ak sú rodičia silní alergici, je veľká pravdepodobnosť, že ich dieťa alergie potrápia tiež.