Imunita globálne zmeny 2016

Imunológ prezradil, prečo je dnešná generácia náchylná na choroby: Je to katastrofa

ROZHOVOR MUDr. Boris Hruškovič

BRATISLAVA –Boris Hruškovič z Imunologického a alergologického centra Imuno-Alergo v Bratislave o sebe hovorí ako o medicínskom kacírovi. Nerád pacientom predpisuje tabletky, pretože zákony ľudskej imunity sa nedajú len tak ľahko oklamať. Alarmujúce podľa neho je, že v roku 2050 bude polovica populácie na niečo alergická.

Alergie na pele, roztoče, či zvieraciu srsť sú už celkom bežné. Aké nové alergie dnes trápia ľudí?
Posledných päť až sedem rokov výrazne pribúdajú alergie na potraviny alebo takzvané intolerancie (napr. histamínová intolerancia). Veľa pacientov dnes trápia problémy so zažívacím traktom, celková únava alebo rôzne prejavy na koži, ktoré u n ich vyvolávajú znepokojenie a požadujú potvrdenie či vylúčenie uvedených diagnóz.

Vyskytujú sa nejaké alergie alebo poruchy imunity u Slovákov častejšie, ako u iných národov?
Z pohľadu imunity či alergie nie je medzi Slovákmi a inými občanmi Európy veľký rozdiel, ale niektoré sa predsa len nájdu. V Podunajskej nížine začína mať koncom leta a začiatkom jesene silné zastúpenie alergia na ambróziu. Z dôvodu globálneho otepľovania sa niekedy symptómy alergie predlžujú až do októbra. Aj potravinové alergie sú zrejme častejšie z dôvodu rýchlej zmeny v našom stravovaní, čo u našich susedov na Západe prebiehalo desaťročia.

Prečo sa niektoré druhy alergií rozvinú až v dospelom veku?
Alergia je civilizačné ochorenie, teda postihuje všetky vekové kategórie. To, čo platilo pred 40-50 rokmi, už dávno neplatí.

Mnohí odborníci na zdravú výživu ľuďom neodporúčajú piť napríklad mlieko, alkohol, jesť cukor, pretože škodia nášmu organizmu a neprospievajú ani imunite. Aké iné konzumované potraviny či látky sú pre náš organizmus škodlivé a hovorí sa o nich len málo?
Z pohľadu rozvoja alergie nehrajú nejaké „nebezpečné potraviny“ rolu. V praxi neplatí názor, že ak sa vyhnem napríklad arašidom, moje dieťa nebude mať takúto alergiu. Práve naopak, je veľmi dôležité, aby sa malé dieťa stretlo s čo najväčšou možnou paletou potravín, aká je možná medzi štvrtým až šiestym mesiacom života. Vtedy sa učí jeho imunitný systém „poznávať“ antigény (bielkoviny jedla) a neskôr na ne nereagovať napríklad alergicky. Bohužiaľ, u niektorých mám sa stretávame s úplne opačným postupom. Samozrejme, ak sa preukáže alergia na určité potraviny, treba sa im vyhnúť vyhnúť.
Článok pokračuje pod reklamou

Je pravda, že posledné generácie sú chorľavejšie ako tie predtým? Rodia sa ešte deti so silnou imunitou a bez alergií?
Predpokladá sa, že v roku 2050 bude každý druhý človek alergický. Ja k tomu potom pridávam, že keď bude 51 percent alergikov, tak tých 49 percent už bude menšina, teda oni už nebudú „normálni“. Ale v konečnom dôsledku to nie je ani trochu smiešne. Bohužiaľ, ľudia ako celok sa výrazným tempom vzďaľujú od „prirodzeného života“, od harmónie so svojím okolím.

Do akej miery sú problémy s imunitou spôsobené globálnym otepľovaním? Ak tento vývoj pôjde ďalej tak, ako teraz, čo hrozí ľudskému organizmu?
Problémy s imunitou súvisia do veľkej miery s globálnym otepľovaním. Najmä ľudský organizmus, a teda aj jeho imunita, nie je ešte tak zvyknutý na tieto veľmi rýchle zmeny. Napríklad, túto zimu sme zažili -20 stupňov Celzia a o pár dní plus desať stupňov Celzia.  Ja si spomínam, a to nie som taký starý, že zima bola kedysi zimou. Prudké zmeny, s ktorými súvisí aj sťahovanie veľkého počtu ľudí, napríklad len bežný turizmus, môže mať za následok rozšírenie netypických infekcií. Ďalším negatívom je nadužívanie antibiotík, a to aj to aj v živočíšnej výrobe, čo prispieva k vzniku multirezistentných bakteriálnych kmeňov.

Je pravda, že deti, ktorých rodičia puntičkársky nedbajú na hygienu, sú zdravšie? Nie je to len mýtus? De facto, žijeme vo veľmi znečistenom prostredí.
Áno, ako som už spomenul. Všade na svete, aj v civilizovanom, vyspelom, existujú čím ďalej, tým početnejšie skupiny ľudí, hľadajúcich alternatívny spôsob života. V tejto oblasti patrím medzi „kacírov“ v lekárskej obci. Určite sa na takéto trendy nepozerám kriticky. Napríklad, môj bratranec sa so štyrmi malými deťmi presťahoval z Bratislavy do Banskej Štiavnice. Myslím, že deti ani nedal očkovať a nikdy som ho za to nekritizoval. Ale viem, že dokáže prebrať plnú zodpovednosť aj za riziká, ktoré tým následne hrozia. Nenabádam na „neočkovanie“, ale poukazujem na to, že pravda nie je čiernobiela a do budúcna bude nutné aj počúvať „hlas ľudu“ a vedieť hľadať vedecké či medicínske odpovede aj iným smerom.

Nielen nezdravé životné prostredie, ale aj neustály tlak na výkon a rýchlosť z nás robí vystresované bytosti. Čo spôsobí jeden stresujúci deň z imunologického hľadiska v našom organizme? A čo celý týždeň?
Je to katastrofa. Hlavne, ak to trvá týždne, mesiace, roky. Dnes už nájdeme tisíce odborných prác, ktoré jednoznačne dokazujú, ako mozog riadi imunitný systém a chronický stres narúša túto jeho autopilotnú funkciu. Je dokázané, že mozog ktorý vie „pociťovať šťastie“, riadi imunitu veľmi efektívne. Bohužiaľ, mne osobne niekedy pripadá, že medicína v mnohom zmenila len na predpisovača tabletiek a že už takmer vôbec neexistuje skutočná prevencia, hoci už toho toľko vieme o vzniku chorôb. Verím, že sa ešte dožijem zásadnej zmeny.