Ako bojovať s alergiou?

  • Ktorá obdobie jari je pre alergikov najhoršie z hľadiska intenzity problémov spôsobených alergiou?
    Každý rok je iný. Veľká väčšina záleží od počasia ktoré je dnes nevyspytateľnéa od množstva peľových zŕn v ovzduší. Ak sa napríklad oteplí už koncom januára nad 10 stupňov, začne svoj peľ do ovzdušia ako prvá uvoľňovať lieska / tak to bolo v roku 2008 / a alergici s alergiou na tento peľ začnú mať svoje problémy. Toho roku sme mali dlhú zimu a sezóna začala až v začiatkom apríla kvitnutím hlavne brezy bola slabšia ako tá v minulom roku. Väčšinou po slabšej sezóne nasleduje ten ďalší rok silnejšia.
  • Môže existovať latentný alergik bez klasických príznakov alergie?
    Áno, môže. Ale odborne to nenazývame alergia ale atopia – t.z. vloha stať sa alergikom – mať klinické prejavy, symptómy. Stanovuje sa to jednoducho – kožnými testami s alergénmi. Až približne 40% ľudí ich má pozitívne, alergikom sa však nestanú všetci.
  • Môže byť človek precitlivený len na pele, alebo sa alergie vyskytujú v „balíkoch“, teda keď je pacient alergický na pele, bude aj na prach, plesne…? Resp. existujú prípady, že je človek alergický povedzme len na peľ trávy?
    V tomto sú ľudia rozdelený na viacero skupín. Napríklad u detí (kojenci), najmä rodičov so silnejšími prejavmi alergie, začne do 1 roka najprv alergia na potraviny (vajcia, mlieko) ktorá sa prejavuje ekzémom, do 1-5 rokov. Táto alergia sa potom presunie buď na pele alebo v horšom prípade na roztoče prípadne plesne. U tých silných alergikov pretrváva ďalej aj na potraviny, u väčšiny však do 5 tich rokov vymizne. U určitej časti detí sa potravinová alergia nerozvíja ďalej a žiadne alergické ochorenie sa už neobjaví. Teda už deti medi 1-3 rokom s nejakými typom alergie vieme rozdeliť (stratifikovať) určiť ďalšie rizikové faktory (napríklad fajčenie v domácnosti ) a predpokladať napríklad vývoj do ťažkej formy astmy. Ďalšiu skupinu tvoria deti v predškolskom a školskom veku kde ako prvá najčastejšie vznikne alergia na peľ tráv (typické obdobie lietania topoľového chlpu). Ak sa nelieči dôsledne a adekvátne, postupne sa pridáva aj alergia na iné pele – stromy, buriny, v horšom prípade roztoče. Ak si napríklad v tom období zadováži rodina mačku (pripadne hlodavce) dieťa veľmi rýchlo získa alergiu na ňu, a preto že ide o veľmi agresívny alergén, veľmi často vzniká aj astma.
    Tento istý priebeh je aj u mladistvých a dospelých a dnes to vidíme aj v starších vekových skupinách. Nezriedka vzniká ako prvá aj alergia na roztoče
    Jedine alergológ sa na tento problém dokáže pozrieť vo všetkých súvislostiach a rizikách a naplánovať liečebný postup
    Vo všeobecnosti však platí že alergia je ako snehová guľa ktorú pustíme s vrcholu kopca, ak sa nelieči je z nej na konci lavína.
  • Ako sa dá efektívne bojovať s peľovou alergiou? Jesť tony liekov, alebo upraviť životosprávu?
    Samozrejme neexistuje univerzálne pravidlo. Dnes sa chronický (pracovný, emočný ) stres významne podieľa na vzniku tohto ochorenia hlavne u mladých ľudí. Takže tam „spomaliť“. Treba si uvedomiť, že každé ochorenie nám poukazuje na čosi, čo v našom živote neriešime (ale to už je iná oblasť …). Veľmi vhodné je otužovanie od detstva, žitie viac s prírodou už od malička. Dnes je mnohými vedeckými týmami dokázané, že ak už počas tehotenstva a do 1 roku života dieťaťa sme v dennom kontakte s kravami ( farmy ), riziko vzniku alergie klesa až o 80%. Takzvaná „životospráva“ sa týka celej spoločnosti, jej smerovaniu, hodnotovému systému – ptom by sa dalo ušetriť aj na tonách liekov. Ale to je zatiaľ utópia. Napríklad počet spotrebovaných antibiotík u dieťaťa úmerne zvyšuje riziko alergie. Ale úprimne ruku na srdce, ako často sa k antibiotikám uchýlime len preto že „nemôžeme“ ostať s dieťaťom doma aby malo možnosť sa s bežným ( väčšinou virusovým ) infektom vysporiadať samo. Je treba si uvedomiť že s dnešnými poznatkami vieme už veľa zmeniť, a že zdravie máme v našich rukách a nie v šuflíku v ambulancií u lekára. Ale to musíme začať od seba.
  • Je pravda, že by alergici v čase vysokého výskytu alergénov v ovzduší nemali spávať pri otvorenom okne? Môže sa ich stav zhoršiť? (prípadne: existujú ešte ďalšie alergologické mýty?)
    Mýtov je veľa, ale tento zrovna platí. Koncentrácia peľu v ovzduší je najvyššia nadránom a ráno, preto najvhodnejšie je vyvetrať večer pred spaním a okno na noc zavrieť.
  • Dá sa štatisticky zhodnotiť, či sú ľudia v mestách viac náchylní na prejavenie alergie?
    V teórií to platí, ale čoraz častejšia migrácia do mesta za prácou , do školy to úplne mení. Už v spomínaných štúdiách o farmárskych deťoch sa zistilo ak dieťa odíde do školy do mesta riziko alergie stúpa o 50%. Ak ostene v meste žiť a u jeho detí je už ochranný vplyv preč.
    Alergia je daň za tzv. westrenalizáciu ( autá, lietadlá, antibiotiká, stres, moderné presklenné budovy…) – „ prepych v ktorom žijeme“. Je to problém hodnôt, to nám hovorí i finančná kríza. Lekári sa tomu často len prizerajú a farmaceutický priemysel prosperuje.