Alergie – otázky, apríl 2012

V akých prípadoch odporúčate pacientom (zvlášť deťom) kúpeľnú liečbu, aké sú podmienky?

Vo väčšine prípadov sami pacienti prejavia záujem o kúpeľnú liečbu. Bohužiaľ v posledných rokoch sa situácia stala dosť neprehľadnou, neustále sa menia podmienky- čo poisťovne preplácajú a čo nie, aký dlhý pobyt atď. Taktiež možnosti sú obmedzené aj tým či pacient má na to čas, či sa môže uvoľniť z práce.
Najčastejšie odporúčam zariadenia vo Vysokých Tatrách. Zmyslom kúpeľnej liečby je „utiecť pred svojim alergénom“ – napr. teraz keď v južných oblastiach Slovenska narastá koncentrácia peľu brezy, jelše a liesky, má zmysel ísť do V. Tatier na tie 2 týždne, kde je ešte zimná klíma.

Aké sú najčastejšie dôvody nárastu počtu alergií? Odborníci uvádzajú, že o pár rokov bude alergiou trpieť každú druhý Európan…

Tých príčin je veľa, hovoríme že je to multifaktoriálny dôvod. Ale jednou vetou by sa to dalo povedať, že je to „daň za blahobyt“ alebo pre náš „útek od prírody“. V dobách, keď väčšina populácie žila v každodennom kontakte s prírodou, bola alergia len výsadou šľachty. Túto teóriu potvrdzujú tzv. „farmárske štúdie“ kde od narodenia sledujú tisícky detí po celom svete ktoré vyrastajú na farmách. Ukazuje sa že výskyt alergie u nich je až o 50% nižší aj po presťahovaní sa do mesta. K ďalším významným príčinám patrí chronický stres, exhaláty, narastajúca obezita, zvýšené používanie antibiotík a čistiacich prostriedkov.

Ako môže matka odlíšiť, že u dieťaťa nejde o obyčajnú nádchu ale o alergiu?

Vo väčšine prípadov nie, hlavne vo veku od 1-3 rokov. Práve tieto deti majú vysoké riziko vzniku astmy v neskoršom veku. Alergiológ má dnes veľké možnosti určiť či sa jedná o alergiu a hlavne aj stupeň závažnosti.

Aké sú následky, ak je pacient v liečbe nedôsledný prípadne ju úplne preruší?

Dnes je to veľmi častý prípad, pacient často hovorí „že nemal čas chodiť na kontroly“. Hlavne ak sa nám polepší, myslíme si že je všetko zažehnané. Bohužiaľ však alergia je celoživotné ochorenie. A tiež netreba opomenúť že Pravidelné kontroly u alergiológa ( v mnohých prípadoch stačí len 1x ročne), znižujú riziko vzniku napríklad astmy. Dnes máme naporúdzi veľmi citlivé diagnostické metódy.

Má nadmorská výška vplyv na peľové alergie?

Ako som už uviedol príklad vyššie, áno. Význam má aj „zemepisná šírka“ – napríklad isť teraz do Škandinávie alebo do Afrických oblastí, ale to určite nie je pre bežného slovenského občana.

Aké sú základné možnosti liečby – pre deti aj pre dospelých a aké sú plusy a mínusy?

U detí je dôležité odhaliť zníženie imunity, v ich prípade vírusové ochorenia môžu v rannom detstve spustiť astmu. Pritom ide o bežné vírusy ktoré spôsobujú nádchu, v ich prípade sa však rýchlo presunú do priedušiek. V prípade odhalenia alergie, napríklad na mačku, ktorú máme doma, mačku odstrániť. Je skoro isté že u dieťaťa vznikne astma. Ale dnes majú mnohí rodičia „svoj názor“, často z informácií z internetu. Odporúčal by som aj viesť dieťa k pravidelnému športu a prípadne aj otužovaniu (stačí na začiatok studená sprcha). Ako som už uviedol, obezita je významným rizikovým faktorom pre vznik ťažkej astmy u detí. Typický príkladom sú obézne černošské deti v USA, kde je výskyt astmy významne vyšší ako u chudých, bielych detí. V prípade dospelých je dôležité nasadiť liečbu čím skôr, napríklad už viac týždňov trvajúci kašeľ už môže byť vlastne astmou. Ako som už uviedol, dnes máme excelentné diagnostické možnosti. Čo sa týka liečby – najvhodnejšia je tzv. alergénová imunoterapia – pacient dostáva alergén ktorý mu spôsobuje ochorenie. S touto liečbou treba začať čím skôr ako je to možné.